ETIKA

Duševné princípy Budó

Počas vývoja japonských bojových umení boli postupne v duševnej sfére vymedzené niektoré kľúčové prvky, značne ovplyvnené koncepciami myšlienkových smerov Buddhizmu, Konfucionizmu, Taoizmu a Šintoizmu. Prevážil koncept ituitívneho poznania, ktoré je možno dosiahnuť iba rozsiahlou skúsenosťou či tvrdým tréningom. Nedá sa k nemu prepracovať intelektuálnym vysvetlením. Cieľom totiž nie je "vedomosť" ale "poznanie". V tejto súvislosti je treba rozlišovať medzi termínom vedieť a porozumieť:
- ten, kto o veci vie, môže o nej hovoriť
- ten, kto veci rozumie, môže ju aplikovať
- TEN, KTO JEJ ROZUMIE ZVNÚTRA, môže ju aplikovať VŽDY A VŠADE.

Ideál v tomto smere vystihuje japonský idiogram slova NJUAN-SHIN - ohybný duch. Aby náš duch bol flexibilný, musí sa zbaviť prebytočného balastu. Myseľ sa musí vyčíriť (zanshin), upokojiť (fudoshin) a sústrediť na prítomný okamih (ichi go ichi e).

ZAN-SHIN môžeme popísať ako duševný stav, v ktorom jedinec opúšťa vedomé myslenie nielen v okamihu akcie, ale v celom rozpätí bojovej konfrontácie. Doslovný preklad tohto slova znamená "nechať za sebou svoju myseľ". Vedomé myslenie je ľudským špecifikom. Človek všetky skutočnosti označuje vnútornou alebo vonkajčou rečou. V boji je však tento prístup neproduktívny a pomalý. Tí najlepší bojovníci prežili, lebo sa dokázali uviesť do stavu meditácie či tranzu. Zan-šin vo svojej podstate obsahuje aj pozornosť uprenú na protivníka, obozretné urdžiavanie potrebného odstupu od neho, dobrú kontrolu pohybov a ich optimálne načasovanie. Musí však obsahovať aj úplnú prázdnotu mysle bez akýchkoľvek subjektívnych emócií. Len vtedy je človek vnímavý voči ktorýmkoľvek subtílnym signálom.

FU-DÓ-SHIN znamená absolútne pokujnú myseľ, ktorú nemožno vyrušiť alebo znepokojiť žiadnym vplyvom. Myseľ by sa nemala dať vyviesť z rovnováhy. Vplyvy môžu byť rôzne - vonkajšie ale aj vnútorné. Je relatívne jednoduché odpútať sa od bolesti fyzických pohybov, oveľa viac disciplíny si však vyžaduje dosiahnutie stavu intelektuálneho a emočného nepripútania sa. A práve to vyjadruje pojem fudóshin. Úzko súvisí s predošlým pojmom.

KI-AI. Výkrik "kiai" má účinkok fyzický, ale aj psychologický. Je vyjadrením harmonizácie telesnej enrgie. Fyzicky sa kiai spája so spevnením brušného svalstva pri silnom výdychu a tým spojením panvy s trupom - jednotnou akciou celého tela. Umožnuje dokonalú kontrolu toku energie. Psychologický účinok spočíva v narušení koncentrácie protivníka, ktorá môže vyústiť až do krátkodobej paralyzácie jeho pohybu. KIME (rozhodnutie, zastavenie, kontrola) je záverečná fáza techniky, kedy sa spojí energia (KI), zbrane (KEN) a tela (TAI) do jednotného celku - kikentai ichi.

SEI-TO-DÓ (neakcia - akcia). Tento japonský termín vystihuje rytmus. Bez správneho načasovania a rytmu prevedenia jednotlivých techník stráca celá akcia na intenzite. Dôraz sa kladie na úspornosť a presnosť pohybov.

JOJÚ. Tento princíp je výsledkom dlhodobého tréningu. Cvičenec postupne nadobúda dojem, že protivníkov pohyb prebieha spomalene. Vysvetľuje sa tým tendencia obrancu čakať na útok nepriateľa - "začni hneď potom ako začal protivník, a doraz k cieľu ešte pred ním!". Ide o zrýchlené fungovanie psychiky ako napríklad v prípade nebezpečia ohrozenia života. Človek rieši podobnú situáciu bleskovo a bez účasti vedomia, a pritom správne. Až neskôr, keď sa odohrá vedomá analýza, si uvedomí, čo sa stalo.

MISOGI (očistenie) je prvok známy zo šintoizmu a týka sa periodického očisťovania tela aj mysle. V praxi znamená očistný vplyv bojových umení na psychiku cvičencov. V priebehu veľkého počtu opakovaní rovnakých pohybov sa v dôsledku mentálneho a fyzického superúsilia naše vedomé "JA (vlastné ego) rozplynie v cvičení. Každým superúsilím sa jedinec viac a viac vzďaluje od svojho skutočného ega, očisťuje sa.

MUGA MUSHIN (ne-ego, ne-myseľ) je vyjadrením buddhistického princípu prázdnoty. Úzko súvisí s princípmi zanshin a fudoshin. Prázdnota je chápaná ako stav, v ktorom je eliminované všetko povrchné, tvorené vlastným egom. Jednoducho, po povele MOKUSÓ (vyčisti svoju myseľ!) - sa nemyslí vôbec na nič.

Pripravil: Pavel Valentík (voľne podľa P. Kriegera, Jodo - The Way of the stick)

Svetlo v hlbinách

Najvyššia cesta vonkoncom nie je ťažká, je len nepriaznivá každej zdĺhavej voľbe. Kto však nemiluje a zároveň nepozná nenávisť, tomu sa zdá byť slobodou v jasnom svetle. Len na hrúbku vlasu od nej oddelení sme. Vzdialení ako nebo od zeme. Kto ju chce mať tesne pred očami, nech upustí od každej ústupčivosti a od každého odporu.

Je zvláštne a nezvyklé, že niektoré slová alebo názvy sa v japončine významovo čítajú odzadu. Napríklad v názve Ken-do znamená Ken meč a Do cestu. Jeho význam je teda "cesta meča". Poznáme veľa takých pomenovaní. Tým, ktorí sa zaujímajú o ázijské bojové umenia, nie sú neznáme pojmy ako Karate-do, Judo, Aikido, Iaido, Naginata-do, Kyudo. Žiaľ, pre nás je čítanie odzadu neprirodzené, a tak čítame odpredu. Keďže čím skôr chceme spoznať čo najviac, stačí, ak poznáme prvé slovo pojmu: meč, luk, otvorená ruka, harmónia sily. Už desiatky rokov sa vo svete možno priučiť týmto bojovým umeniam. Z mnohých vznikli súťaže a športy. Ľudia študujú techniky boja, sebaobrany i stratégiu, pátrajú po legendárnych bojovníkoch stredoveku a túžia preniknúť do tajov ich schopností. Bojujú, víťazia a priamoúmerne s ich víťazstvami rastie aj ich nebojácne pevné ego. Ego zaslepujúce, rozväzujúce mech so snami a ilúziami. Len na slovko Cesta a na jeho skrytý význam sa akosi pozabudlo.

História japonských bojových umení je stará a má korene kdesi v prvej polovici ôsmeho storočia, keď do Japonska začal cez Čínu prenikať Buddhizmus. Ten sa zakrátko začal deliť na rôzne smery, z ktorých mal vlastný systém prenikania do tajov života. Medzi vzniknutými smermi sa objavil aj Zen. Svojou jednoduchou filozofiou, bez zbytočných okrás a rituálov, si rýchlo získal priazeň väčšiny vrstiev vtedajšieho obyvateľstva. Medzi inými aj v spoločenstve bojovníkov Samurajov. Možno sa zdá zvláštne, že by Zen mohol byt' v spojení s duchom a zmýšľaním človeka praktizujúceho bojového umenie. Budhizmus, nech už v ktorejkoľvek podobe a kdekoľvek na svete, bol vždy náboženstvom lásky, mieru a súcitu. Za celé svoje obdobie existencie nebol nikdy vtiahnutý do vojnového diania. Ako teda môže táto filozofia posilňovať ducha bojovníka?

V zemi Vychádzajúceho slnka, tam kde Zen dostal najdokonalejšiu podobu, majú ľudia v láske jednoduchosť, prostotu a ich myslenie ostáva neobyčajne voľné a prístupné všetkému čo ich obklopuje. I napriek prísnym zákonom a mravom, ktoré po stáročia túto krajinu zväzujú. V neobyčajnej úcte je tradovaný prístup k prírode a ku všetkému, čo človeka spája s okolitým svetom a celým vesmírom. Uvedomenie si svojej podstaty a schopnosť dokázať sa plne sústrediť na prítomnosť, to je cvičením v Zene. Pretože medzi životom a smrťou nie je v Zene robený rozdiel, je chápaný ako prirodzená súčasť existencie vesmíru. Celý svetonázor sa stáva nečakane oslobodzujúci. Z neho pramení sila a odvaha bojovníkov, hľadiacich smrti nebojácne do očí. Zen umožňuje vidieť skryté svetlo aj vo všedných veciach a javoch. Táto krištáľová priezračnosť platí nielen v bojových, ale i vo všetkých umeniach, ktoré vznikajú z prirodzenosti Zenu, vedomia bez ilúzií a lipnutia na neskutočnom.

Starí majstri bojových umení vravievali svojim žiakom, že vo chvíli boja musí ich myseľ zostať uvoľnená a otvorená. Nezaťažená ani myšlienkami na víťazstvo, ani na prehru. Nefixovať svoju pozornosť na nič, a predsa zotrvať pozorným. Na to nepostačuje len koncentrácia. To je skutočné zastavenie myšlienok. Tomuto stavu vraveli „byť ako prázdna nádoba“. Koncentrovať sa na niečo znamená intenzívne sledovať nejakú vec, jav, či pohyb. To však často vytvára mrak, ktorý tieni naše zmysly a koncentrácia sa mení na lepidlo. Preto keď bojujete, „nemyslite“. Riaďte sa inštinktom a vlastnou skúsenosťou, prúdiacou z vašej čistej mysle. Keď maľujete obraz, pripravujete čaj, aranžujete kvety, tnete mečom, milujete sa, alebo len tak kráčate po ceste, sledujte skryté zrnká pravdy. Pravda je totiž absolútne skutočná. Nehľaďte na svet cez pojmy, slová a dualitu. Pohyb ľudskej ruky, ktorá seje proso, je uvoľnený a rovnako skutočný, ako pohyb ruky držiacej meč či láskajúcej kvet. Len keď je niečo skutočné, teda bez ilúzie a klamu slov či pojmov, môže to byť pravdivé. A pravda, to je najčistejší" stav existencie.

Každým okamihom sa vesmír okolo nás mení a s ním sa meníme aj my. To, čo bolo pred chvíľkou, v tomto momente už neexistuje. Preto je dôležité sústrediť sa plne na prítomnosť, na reálnu pravdu. Vtedy bude každé vaše konanie skutočné, bez rozdielu, či konáte to, či ono. Hľadanie, objavovanie a žitie v tejto prirodzenosti, to je skutočná Cesta, to je "DO". Cesta meča, cesta čaju, cesta harmónie, cesta života, cesta prirodzenosti. Prirodzenosť znamená ne-ego. Ego znamená viazať sa na pojmy, stavy, veci, na vlastné ja. Vtedy vznikajú ilúzie, falošné predstavy a klamy. Prirodzenosť sa stráca a z človeka, ktorý chce študovať Cestu umenia, zostane len technika ovládaná „jeho“ egom. Vtedy sa cesta stráca a poznanie pravdy života mizne ako svetlo v hlbinách ....

Autor: Juraj Váňa

Dojó

Jedným zo vzácnych dedičstiev starovekej ázijskej kultúry je Buddhovo učenie. Do dnešných čias pomáha ľuďom hľadať a nachádzať cestu k mravnej čistote a pravému životu. Buddha ukázal ľuďom, ako je možné zvíťaziť nad egoizmom a navrátiť tak svoju existenciu do pôvodnej podoby, zhodnej s prírodným a vesmírnym zákonom. Jednou z najpriamejších ciest, vedúcou k poznaniu je cesta praktizovania Zazenu, meditácie v sede. Nie je to nič iné, len správne sústredenie sa na polohu svojho tela, vedomia a dychu. Táto praktika je stará už viac ako 2500 rokov.

V Japonsku, kde zapustil Zen silné korene, sa Zazen cvičil v buddhistických kláštoroch. Miestnosti, v ktorých sa praktizoval, sa nazývali Dojo a boli súčasťou buddhistických chrámov. Neskôr sa podobné miestnosti, stavali v blízkosti hradov a slúžili na cvičenie Samurajov. Keďže mnohí príslušníci bojovej šľachty študovali Zen pod vedením zenových mníchov, preniesol sa nielen názov Dojo, ale aj mnohé zvyklosti zaužívané v týchto priestoroch. Časom sa praktiky v Dojo zmenili a s úpadkom Zenu upadali do zabudnutia aj pôvodné etické pravidlá. Mnohí považujú dnes názov Dojo za archaizmus a priestor, kde „trénujú Budo“, nazývajú jednoducho – telocvičňou.

Civilizácia nám deň čo deň ujedá z pôvodnej prirodzenosti. Aj keď si moderná doba vyžaduje prispôsobiť nášho ducha jej rytmu, pôvodné hodnoty ľudskosti a morálky naďalej pretrvávajú, ako nemenné dedičstvo nášho nekonečného kozmického vedomia. Kto premýšľa o živote a zvažuje jeho hodnotu, ten sa nevyhnutne navracia k pôvodnému učeniu, k pôvodnej ľudskosti a prirodzenosti. Je potrebné začať praktikovať skutočné Budo a skutočný život. Život poctivý k sebe i k okoliu, bez zbytočných ilúzií, klamov a hlavne bez egoizmu. Ten je totiž pôvodcom väčšiny problémov a utrpení vôkol nás.

       Čo je pravé Budo? Je to rytierstvo ... najmä v sebe samom.

       Čo je ego? Je to prach sebaklamu, lenivosti ducha a ľahostajnosti na čistom zrkadle vašej Duše.

       To sú koány pre vás.

Dojó a etika

Keď prichádzate k miestu, kde sa nachádza Dojo, snažte sa sústrediť na nadchádzajúce okamihy a na vážnosť praktiky, ktorá vás očakáva. Tam, kde obliekame svoje Gi a Hakama, to nie je len šatňa. Aj tento priestor je súčasťou Dojo. Treba v nich zachovávať pokoj a dôstojnosť. Lebo tak ako sa správame v šatni, tam kde sa „netreba ešte správať tak vážne“, tak sa správame aj vo svojom srdci. Rozhliadnite sa okolo seba a vedzte, že tí, ktorí majú neporiadok vo svojich veciach majú ho aj vo svojej hlave. Aj toto je pravé Budo.

Keď vchádzate do miestnosti, kde sa cvičí Budo, hlboko sa pokloňte. Vzdávate tak prirodzenú úctu nielen tým, ktorí už sú v Dojo, ale aj línii všetkých učiteľov zachovávanú desiatkami generácií až po samého Shakiamuniho.

Keď prechádzate okolo oltáriku - Kamiza, prejavte mu úctu. Potom odlož svoje Zafu či Katanu na stanovené miesto. Po zaznení zvonu sa usaďte na svoje miesto a zaujmite správnu polohu. Každý pohyb po Dojo musí byť odrazom vašej nehybnej mysle a správnej praktiky. Nemožno sa rozptyľovať, treba byť bdelý, bez snov a veľmi sústredený. Zahoďte spolu so svojím egom i rutinu, otvorte oči a uši. Vojdite do Dojo, ako keby ste doň vstúpili po prvý raz, ako prváčik v prvý deň školy. Strážte si v sebe neustále ducha začiatočníka a nedajte sa uspať vôňou vavrínov úspechov a vlastnej pýchy.

Keď cvičíte, sledujte každý pohyb svojich svalov, každý záchvev vnútornej energie. Keď beriete do rúk meč, ako by ste sa dotýkali celého vesmíru. Považujte ho za najvzácnejší klenot. Sú v ňom zliate všetky základné prvky zeme, ako oheň a voda, zem a vzduch, drevo a kov. Jedno druhému umožňuje vznik, navzájom sa dopĺňa, živí i ničí v jednom. Tak ako dobrý meč v sebe miesi všetky prvky aj vy mieste a kujte svojho ducha. Oškrabujte z neho okuje omylov, hnevu a zášte, odstraňujte ich, aby nepadali späť do ohňa vášho srdca a nepoškodzovali oceľ vášho ducha. Zakaľujte ho v nepriazňach osudu, ale neotupujte v márnomyseľnosti, ostrite ho na ochranu lásky a súcitu, ale nelámte v lenivosti a ľahostajnosti. To je Cesta pravého bojovníka, bojovníka z vlastnou nedokonalosťou.

Praktika Budo je len cesta plným životom. Nehľadajte za ňou niečo tajomné, záhadné. Nečakajte od nej žiadne osvietenie alebo privilégia. Pravý život sám o sebe je osvietenie a privilégiom.

Autor: Juraj Váňa

Zbrane

Nosenie japonského dlhého meča katana s krátkym mečom wakizashi bolo vo feudálnom Japonsku považované za najvyššiu česť a privilégium. Urážka meča bola zároveň urážkou jeho majiteľa a musela byť okamžite potrestaná, častokrát veľmi krvavo. Stačilo bez vyzvania dotknúť sa pošvy cudzieho meča (saya-atte), aby bol tento tasený pre útok. Preto sa od počiatku kládol veľký dôraz na etiketu a pravidlá chovania sa k jednotlivým zbraniam, najmä k mečom.

Pri vstupe do domu museli hostia bežne odovzdať svoj dlhý meč sluhovi, ktorý ho úctivo a so všetkou opatrnosťou prevzal (na uchopenie sa používala hodvábna šatka) a uložil do pripraveného stojana. Krátky meč si samuraj mohol vždy ponechať a mohol ho, v prípade útoku, použiť. Počas návštevy si však dával pozor aby svoje ruky na wakizashi nepoložil, lebo uchopenie tsuby a povysunutie čepele znamenalo výzvu k boju. Bolo nanajvýš dôležité ukázať neagresívne pohnútky návštevy.

Dlhý meč sa pri stretnutiach vytiahol spoza opaska obi a položil po pravej strane na tatami, pretože tasenie bolo takto oveľa zložitejšie. Samuraj, ktorý si meč odložil po svojej ľavej strane bol podozrivý zo zlých úmyslov.

V súčasnosti je úcta k zbrani v Budó vyjadrená rôznymi spôsobmi a má presné pravidlá. Začína starostlivosťou o jej kvalitu pravidelnými údržbami, správnym transportom a nosením počas cvičenia, vyjadrením nášho osobného vzťahu k nej poklonou REI a končí správnym uložením zbrane na mieste a spôsobom pre ňu určeným. Ako si váži človek svoj meč, váži si sám seba.

Autor: Pavel Valentík

Oblečenie

       "Obliecť si pás alebo Hakama znamená obliecť si najdrahší, najdôstojnejší odev."

       " Podobajúce sa brneniu, aj po našej smrti trvajú ich zásluhy."

          zenový mních Roshi Kaisen

Zmena odevu mení telo aj myseľ. Čistý odev pôsobí pozitívne na osobnosť. Ak má človek úzkosť alebo strach a oblečie si hakamu, myseľ sa rýchlo zmení, a posilní sa. Praktikovať Budó a obliecť si primeraný odev znamená, že sa dodržiavajú tradície a etika. Ľudská bytosť má schopnosť odovzdať veciam svoju moc. Ak človek vloží všetok svoj úmysel do hakamy, ak je jeho myseľ sústredená na určitý objekt, tento objekt získa veľkú silu. Ak si chorý oblečie uctievaný oblek, môže sa vyliečiť. Ak je pocestný oblečený v správnych šatách, nič sa mu pri potulkách nestane. Pás OBI a HAKAMA sú našim víťazstvom nad našim vlastným životom. Ak ich nerešpektujeme a nectíme, strácajú všetku svoju moc a nemajú väčšiu hodnotu ako zväzok handier.

Spôsob viazania obi (pásu) a postup pri skladaní hakamy nájdete na tomto odkaze.